Smútok je druhou tvárou lásky. Je prejavom istej lásky, pretože je cenou za láskyplný vzťah, ktorý sa skončil. Zároveň platí, že čím väčšia je láska, tým väčší je aj zármutok. Ako sa vyrovnávame so stratou blízkeho, nie je to jednoduché pre nikoho z nás a odpoveď nie je nikdy dokonale uspokojivá. Strata nie je pocit, ktorý odznie po pár chvíľach, dňoch, mesiacoch či dokonca rokoch, zasiahne každého bez rozdielu veku pohlavia či náboženstva.
ŠOK
Po oznámení nešťastnej noviny sa dostavuje prvá fáza a tou je šok.
Je to prvá fáza. Človek odmieta pravdu o smutnej správe a celé mu to môže pripadať ako sen či len zlá myšlienka. Prejavy ako sa výrovnávame so stratou sú rôzne, niekto nedokáže racionálne rozmýšľať, ďalší sú úplne vytrhnutí z reality a ponorený do seba v myšlienkach na blízkeho. V prípade náhleho a neočakávaného odchodu blízkeho, pozostalí zažívajú silný šok, sprevádza ho odmietanie prijímania potravy, nechuti spať a podobne. Sú aj prípady, kedy človek pocíti určitý druh úľavy a to najčastejšie, keď blízky, ktorý odišiel, trpel nevyliečiteľnou chorobou alebo sa posledné dni len trápil.
UVEDOMENIE
Druhá fáza je uvedomenie a ochota pripustiť si zlú správu. Táto fáza sa najčastejšie prejavuje bolesťou, ako mentálnou tak aj fyzickou. Bolesť (zármutok) prichádza vo vlnách, človek pociťuje úzkosť, osamelosť, bolesť na hrudníku, bolesť hlavy či zovretie hrdla, samozrejme slzy a plač sú bežným prejavom. Tento stav je prirodzený vzhľadom na to, že si začíname uvedomovať stratu fyzickej prítomnosti, emočného súznenia či lásky. Tieto prejavy trvajú niekoľko dní až týždňov. Ak ste počuli o prípadoch, keď sa pozostalý manžel či manželka po pár mesiacoch pobrali za svojou polovičkou? Nie je to len babská poverčivosť ale pravda. Je priama súvislosť so stratou blízkeho a teda žiaľu za blízkym a zdravotným stavom.
AKO SA VYROVNÁVAME SO STRATOU, KEĎ POCIŤUJEME HNEV?
Hnev či pocit neprávosti je bežným prejavom tak ako plač. Pozostalého zahlcujú otázky, ako a prečo jeho blízky odišiel? Kde bol Boh? Prečo sa to stalo a podobné. Nie je výnimkou, že pozostalí vyčítajú zosnulému jeho smrť. V týchto prípadoch je ťažká komunikácia s pozostalým, je to však len jeho obranný mechanizmu ako reakcia na stratu.
OBVINENIE A ĽAHOSTAJNOSŤ
Typickým prejavom je aj pocit viny či sebaobetovanie. Tieto pocity sú vyvolané z pochybností v našej mysli, ako sme mohli byť viac s blízkym, ako sme mohli viac spraviť a iné. Tu najviac pomáha utvrdiť sa v tom, že sme spravili maximum a spomínať na tých, ktorých sme milovali s láskou.
Jedným z prejavov tejto fázy je aj ľahostajnosť. Človeka nič nebaví, o nič nemá záujem. Nemá ciele a nechce si ich ani stanoviť. Je bezduchý, ako by až znudený. Tento stav je lepšie odstaviť a sledovať ho, na koľko je veľmi jednoduché skĺznuť do depresie.
A ako sa vyrovnávame so stratou a s týmito rôznymi pocitmi ?
Jednou z najlepších foriem je komunikácia a opora blízkych. Navštívte blízkych, trávte s nimi čas, buďte im oporou a nenásilne ich priveďte na iné myšlienky. Niektorí sa ľahšie vyrovnávajú so stratou spomienkami práve na zosnulého, sú to však prevažne vtipné historky a spomienky. Nie vždy je potrebné veľa slov, omnoho efektívnejšia je naša prítomnosť a láska.
Druhým odporúčaním je prejav emócií. Nebráňte sa slzám, plaču či v niektorých prípadoch až kriku. Je to tak tiež spôsob, ktorým sa telo uvolní. Jeho zadržiavaním vzniká tlak, ktorý je nepôsobí dobre na telo.
Ako sa vyrovnávame so stratou? Zmierenie sám so sebou môže byť odpoveď.
Ak chcete prekonať stratu, budete cítiť bolesť. A ako sme si spomenuli na začiatku bolesť je druh lásky. Takáto strata musí prebolieť, prežívanie bolesti je znakom liečenia. Ak však bolesť ani po mesiacoch či dokonca rokoch neustupuje, nebojte sa vyhľadať pomoc. TU
Vieme, že článok vašu stratu žiadnym spôsobom nevykompenzuje, no môže to byť cesta, ktorou si uvedomíte, že to, čo prežívate, je normálne a prirodzené.
Ak vás zaujíma podobný obsah navštívte našu poradňu.